book-3998252_960_720

desatoro v náboženstvách

by with No Comment hermetika

Podľa Starého zákona dal Boh/Jahve desať Božích prikázaní alebo „Desatoro“ Židom prostredníctvom Mojžiša, ktoré prevzalo aj kresťanstvo a islam. Desať zásad či prikázaní, ktoré by nás mali viesť k šťastnému spôsobu života nachádzame aj v ďalších vyznaniach. Viete, že existuje napr. aj Venušiných desatoro či Saturských desatoro?

Desatoro podľa knihy Exodus
(podľa ekumenického vydania)

1. Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý som ťa vyviedol z Egypta, z domu otrokov. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa! 
2. Neurobíš si modlu ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vode pod zemou! Nebudeš sa im klaňať ani im slúžiť, lebo ja som Hospodin, tvoj Boh, Boh žiarlivý, ktorý trestá viny otcov na synoch do tretieho i štvrtého pokolenia tých, čo ma nenávidia, ale milosť preukazujem tisícom tých, čo ma milujú a zachovávajú moje prikázania.
2. Nevyslovíš meno Hospodina, svojho Boha, nadarmo, lebo Hospodin nenechá bez trestu toho, kto nadarmo vysloví meno Hospodina, svojho Boha!
3. Pamätaj na deň sobotného odpočinku, že ho máš svätiť! Šesť dní budeš pracovať a konať všetku svoju prácu. Siedmy deň je sobotný odpočinok pre Hospodina, tvojho Boha. Nebudeš konať nijakú prácu ani ty, ani tvoj syn, ani tvoja dcéra, ani tvoj sluha, ani tvoja slúžka, ani tvoj dobytok, ani cudzinec, ktorý je v tvojich bránach. Veď Hospodin za šesť dní utvoril nebo a zem, more a všetko, čo je v nich, a siedmy deň odpočíval. Preto Hospodin požehnal deň sobotného odpočinku a posvätil ho.
4. Cti svojho otca a svoju matku, aby si dlho žil v krajine, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Boh!
5. Nezabiješ!
6. Nescudzoložíš!
7. Nepokradneš!
8. Nevyslovíš krivé svedectvo proti svojmu blížnemu.
10. Nebudeš túžiť po dome svojho blížneho a nebudeš túžiť ani po manželke svojho blížneho, ani po jeho sluhovi, ani jeho slúžke, ani jeho volovi, ani jeho oslovi; ani po ničom, čo patrí tvojmu blížnemu!

VENUŠINO DESATORO

1. Tvojím právom a záväzkom je láska, ktorá je darom od Boha.
2. Cti každú lásku a všeky jej tvary. 
3. Miluj – teda modli sa, lebo láska je modlitbou.
4. Stúpaj k vrcholu života; čím vyššia láska, tím životnejšia.
5. Neodporuj láske, lebo by si odporoval Večnému Zákonu.
6. Never v stálosť lásky, lebo ona je premenlivá ako život.
7. Účelom lásky je tvoriť; ploď potomky a užitočné diela.
8. Miluj všetko, čo je dobré a krásne.
9. Chráň umenie i ľudstvo.
10. Cti sebe samého, lebo si Dielom Božím a v Jeho rukách sa navrátíš.

SATURNSKÉ DESATORO

1. Nebeské pravdy so zemskými zákonmi zlučovať budeš.
2. Dobrým dielom zem oplodníš a ctiť si budeš zákony prírody.
3. Čo nebesiam si vzal, v život a lásku na zemi premeníš.
4. So sebe rovnými sa spojíš.
5. Nebudeš váhať zničiť, alebo skryť svoje dielo, ak by ohrozovalo vládu času.
6. Osud vracia v čase všetko, čo obdržal; jsi však poviný brániť sa jeho ranám 
do posledných síl.
7. Ak si bol neuznaný, odíť v čas.
8. Ak si slabý k tvoreniu, premieňaj čas v nesmrteľné zlato dobra a ono ťa ožiari. 
9. Čas uplynulý v nečinnosti je stratený; vzývaj čas životnou prácou, 
pretože pracovať je modliť se k času.
10. Skončený čas je pozemskou smrťou; 
neodporuj smrti, keď koniec tvojho času nadišiel.

foto: zdroj – pixabay

kruh

absolútny kruh

by with No Comment hermetikameditácia

Vnútorné presvedčenie v danú vec. Absolútne stanovisko, ktoré je reflexné, je flexibilné. Nič nie je jednoznačné, vždy je možnosť meniť pozíciu pri pozorovaní sveta i vnútra. A otázka? Kde je stred, aká je naša momentálna pozícia v usporiadaní prvkov? Čo je mikro a čo makro, v ktorej fáze vývinu sa vôbec nachádzame?

Odpoveď je v stave uvedomenia si dvoch právd. Uvedomenia si jestvovania existencie a neexistencie; a nejestvovania existencie a neexistencie. Jedno vyvracia druhé v tom istom okamihu myšlienky. Dve pravdy. Duálny svet so svojím duálnym vnímaním.

Ako rub mince. A my sa stávame stredom. Je nutné uvedomiť si svoju excentricitu. Svoj stred. Byť bodom, kde sa všetko začína, no zároveň kde všetko končí. Byť absolútnym stredom svojho poznania. Mať svoje poznanie v poznaní. A vo vnútornom videní mať zároveň videnie reflexné.

Videnie zrkadla. Svet je reflexia svetla, energia je svetlo. Odrazy svetiel, bytostí. V hmotnom zoskupení. Vlnenie a vzniknuté svetlo či teplo. Kruhovo spojená energia. Je to nekonečný kruh v absolútnom pohybe. Jeho povrch zaberá všetko. Absolútne obsiahnutie prvkov. Vedomie je zhluk vlnenia, tvorí sa z vnímania a uvedomenia, každé toto spojenie medzi nimi je v absolútnom kruhu, ktorý je všeobsiahly.

Hodnotenie vecí (udalostí prebieha v sínusoide: áno-nie), …naše momentálne vnímanie dokáže zaznamenať ešte jedno kolmé preloženie roviny a to roviny času. Rovina času je v absolútnej kolmosti na roviny vnútorného priestorového vnímania.

Vedomie určuje už samotné vnímanie reality – pozíciu akoby v neurčitku. Alebo v určitku, v závislosti od fázy, v ktorej vec hodnotíme. Ako v sínusoide, podľa stanovenej rovinnej mierky a to osi x-ovej, je to fáza, ktorou zaznamenávame dĺžku. Postavením osi y-ovej vzniká menovateľná pozícia v klade či v zápore, v usporiadaní dvoch rovín kolmých na seba. Pri rotácii týchto rovín je nutné uvedomiť si možnosť vkladania ďalších dvoch rovín, ktoré sa dajú doložiť opät kolmo. Bude to vloženie dvoch nových rovín, ktoré pri vizualizácii vytvoria optickú kružnicu a z hľadiska vnímania jednu os. Nazývame ju osou z-ovou. Pri vnímaní týchto osí musí nastať časový sek. Okamih kedy bol vnímany fakt hodnotený a tak prevedený do určitej fázy vedomia. Táto jednotka – daný okamih vnemu, je zložený z viacerých vzruchov, ktoré nemajú rovnaký časový prierez. Je to kruhový posun, teda pohyb, dôkaz absolútneho kruhu, ktorý vytvára relativitu. Obmedzenosť nášho momentálneho vnímania. Troj – prvkovosť. Trojdimenzionálne vnímanie priestoru– v troch osiach: x, y, z, ktoré sú na seba súčasne kolmé.

Toto zloženie vytvára ťažisko štvorca, ktorý je zložený z ôsmych vnútorných štvorcov. Takéto delenie nastáva v trojdimenzionálnom vnímaní. Rovnaký rozklad všetkých priestorovo vnímaných prvkov – zoskupení vlnenia – energie. Ale naše momentálne vnímanie dokáže zaznamenať ešte jedno kolmé preloženie roviny a to roviny času. Rovina času je v absolútnej kolmosti na roviny vnútorného priestorového vnímania.

Teda vnímanie je štvordimenzionálne, pre našu polohu vedomia. 

Dvoj, troj a štvor – dimenzionálny pohľad, tri pohľady vnímania vo fáze štyroch dimenzií. No opät je to súčasť absolútneho kruhu. A keďže je to absolútny kruh, prekladanie kolmej roviny je opäť možné a tak smerom ďalej dosiahne svoj počiatok. Svoj štart, bod v myslenom myslení – vnímaní. Naše vnímanie je schopné preklenúť sa aj cez ďalšie dimenzie, ale v našom myslení nedochádza k ich uvedomeniu. Teda potvrdenie večnéh kruhu, absolútnej reflexie, je dôkazom dvoch právd. Tieto pravdy vo vypovedaných myšlienkach môžu byť stredom, napríklad myšlienková jednotka vo vypovedanom slove “ale”. Teda pohľad akoby z tvoriacej pozície. Vždy vlastná poloha v relativite. Táto poloha je vždy určením len k určitému, zadanému časovému zastaveniu, ktoré je aj tak vo vnútornom kruhovom pohybe, čo vytvára relativitu, dvojtvárnosť.

Dvojtvárnosť je trojbodová. Videné fakty sú potom ďalej spracovávané podľa pozície, v ktorej boli videné. Pripomínam však, že táto dvojtvárnosť je vo vzťahu vnútorného a vonkajšieho videnia. Teda v nachádzaní stredu a tak rovnováhy – pravdy uvedomenia.

V porozumení absolútneho kruhu treba ísť cestou hľadania pravdy.

eva kubáňová .eppli

foto: zdroj – pixabay